Jar je malé dievčatko, ktoré sa prebudí, otvorí zvedavé očičká, pozoruje, objavuje, dostane sa do každého kúta, šantí a kvitne. Každučký kút zakvitne, prebudí sa z dlhého sa z dlhého spánku. Chce aby všetci vstali, hrali sa a užívali si jej nádhery. Rozdáva vône,kvety, chuť prvých plodov. Pohládza nás prvými lúčami slnka. Ukazuje nám, aká je nevinná, farebná a rozkošná zároveň. Šantí, rozdáva vôňu práve rozkvitnutej čerešne. Zo stromov spraví nevesty, zahaľuje ich do závoja kvetov a vôní. Ukazuje nám,aké krásne je jej detstvo...
Leto je dospievajúca a dozrievajuca
dievčina. Je dievča v rozkvete, vediac, že nie na dlho. Stále v nej však ostáva kúsok malého dievčatka ktorým bola. Priehršťami rozsýpa kvety po lúkach, sfukuje kvietky stromov čerešní a sliviek, aby sa mohli pripraviť na dôležitejšiu úlohu. Láskavou rukou pritiahne slnko za lúče. Po svoju prácu posiela usilovné včely. Vzduchom sa nesie vôňa čerstvo pokosenej trávy, mokrej hliny, medu, kvetov, počuť šepot mohutných líp. Jemný vánok sa prepletá pomedzi hlávky sedmokrások. Užíva si posledné zrnká svojho dospievania, pretože vie,že po nej nastupuje zrelosť...
Jeseň je zrelá,dospelá žena. Veľmi dôležito si uvedomujúc svoje postavenie a úlohu. Je to akési vyvrcholenie, odmena za námahu pracovitých včiel, mohutných hrušiek, lesných zvierat. Odeje sa do nádherných a pestrofarebných šiat a ukazuje nám, aká je prekrásna. S radosťou potiahne nafučaný vietor za päty, pestrofarebnými farbami premaľuje listy. Dozerá na deti stromov, lesných kríkov a záhrad. Jablkám sfarbuje líčka do červena, černice zafarbí na čierno a čučoriedky pošteklí na modro. Dažďom odmeňuje všetko naokolo. Nechá nás užívať si posledné nitôčky slnka, láskavosťou matky dozerá na plynulý priebeh dokončievajucich dozvukov prírody...
Zima je úctyhodná, vekom poznačená a predsa nádherná starká. Pýši sa dlhými sivými vlasmi a dlhokánskym plášťom s najtrblietavejších vločiek. Z neba si požičia pár hviezdičiek a pomieša ich zo snehom. Holé ramená stromov nežne prikrýva snehom. Slnko zahalí do jemnučkého oparu ;jeho úloha už nieje taká podstatná. Na pomoc si zavolá mráz, vietor a námrazu. Posledné jesenné listy skryje. Na jazerách necháva svoj talent a zmysel pre krásu. Prechádza sa po krajine a užíva si to majestátne ticho. Stromom lúkam, zvieratám, ľuďom, chrobákom spieva prekrásnu uspávansku. Príroda predsa potrebuje oddych. Vietor rozfukáva jemný biely prášok a vytvára si svoje vlastné hradby. Zima šepká všetkému slová na rozlúčku, ktoré však počuje len ona sama....
Nádherný článek :-) Nápad se střídáním ročních období je originální, jedinečný. Krásně poutavě jsi vylíčila koloběh roku. Díky tvé úžasné slovní zásobě si vše dokážu živě představit v barvách, se všemi vůněmi. Přestože je teď zima, při čtení článku cítím letní vánek, bzučení včel, vidím louku zalitou sluncem...Navíc jsi vyprávění doplnila krásnými obrázky, je to potěšení i pro oči :-) Krása ! :-)
OdpovedaťOdstrániť