V prológu si mohol čítať :https://nanafantasy.blogspot.sk/2016/03/pribeh-na-pokracovanie-tajomny-hostitel.html?m=1
-------------------------------------------------------------------
Pomaly ale isto prišla jeseň. Hýri a hrá sa s farbami. Neposlušný vietor šantí s listami, pár listov mi fúkne do tváre zamračím sa, no on si ma nevšíma a fúka si veselo ďalej. Okolím sa šíri vôňa čerstvo napadaného dažďa a posledných jesenných kvetov. Všetko vyzerá také... šťastné a až príliš bezstarostné... Jeseň akoby vôbec nesúcitila so mnou. Neistými krokmi kráčam ďalej. Kráčam k miestu ktorému som sa vyhýbala až príliš dlho... Naozaj sú to už dva mesiace? Veď akoby to bolo včera. -Neboj Louanne! -, vravela mi vtedy mama. - Budeme preč len pár týždňov-, upokojuje ma zase otec. Ich práca nezniesla odklad.
Usmiala som sa,oni sa rozlúčili, zobrali kufre a odišli. A už nikdy viac sa nevrátili...
Ostrý meč spomienky ma pichol do srdca. Snažila som sa zahnať túto spomienku, no neposlušná slza si predsa len našla cestu von... A potom ďalšia a ďalšia...
Konečne som prišla k veľkému a chladnému náhrobku mojich rodičov.
Anna a David Rose
12. Septembra 2015
Navždy v našich srdciach
Hrob sa nachádzal pod mohutnou lipou, ktorá bola v tomto ročnom období obzvlášť nádherná. Mama milovala lipy. Vždy vravela, že keď zomrie chce byť pochovaná pod tou najväčšou lipou aká sa nájde. Netušila však, že to bude tak skoro...
Na hrob som položila biele ruže, tie zase miloval otec. - Biele ruže znamenajú nevinnosť -, vravieval.
Kľakla som si k hrobu a spomínala na naše spoločné chvíle s rodičmi. Toto je posledný raz čo tu kľačím,nesmiem na rodičov spomínať zle. Idem do novej náhradnej rodiny, ktorá mi nikdy nenahradí rodičov ale dá mi toľko lásky aby som stratu mohla zniesť...
Takto zahĺbena do svojich myšlienok som stratila pojem o čase. Pomodlila som sa,vstala a tak ako sa jeseň lúči s teplými slnečnými dňami. Tak som sa odchádzajúc od hrobu lúčila s rodičmi: -Zbohom -
Úprimnú sústrasť...:(
OdpovedaťOdstrániťNádhera !! :) Úžasně čtivé, poutavé, člověk se neodtrhne a musí číst dál a dál. :)
OdpovedaťOdstrániť