Ako sa zbaviť stresu?

Ahoj :-) po dlhej časovej odmlke som sa rozhodla,že znovu pre teba napíšem pár užitočných tipov, ktoré ti tentoraz pomôžu zbaviť sa stresu a tu sú:
Predtým ako si prečítaš tieto tipy, je nutné, alebo dobré spraviť toto:
- Vlasy si daj do gumičky 
-Daj si dole podprsenku, alebo hociktorý iný nepohodlný kus oblečenia
-Odlíč sa 
-Daj si na seba pohodlné tepláky a tričko (alebo aj nič) :-D 
1.DÝCHANIE... Áno,  jednoduchá vec, ktorá ti zaručene pomôže. Hlboký nádych a výdych.  Sústreď sa na pravidelné intervaly nádychu a výdychu . Dbaj na to aby bol výdych taký dlhý ako nádych. Toto cvičenie ti pomôže pri fyzickej námahe (napr.beh) ako aj pri strese a veľkom psychickom vypätí...

2.TEPLÝ KÚPEĽ... Napusť si vaňu až po okraj (vlastne nie celkom po okraj, nikto nechce, aspoň dúfam, vytopiť susedov),teplou vodou. Do vody si pridaj soľ do kúpeľa, obľúbenú penu, alebo tie farebné bomby do kúpeľa, ktoré ti vo vode vyšumia a spravia krásny farebný efekt . Ponor sa do teplej vody, zakloň hlavu a skús nemyslieť na nič podstatné a stresujúce. Teplá voda ti uvoľní svalstvo, a celkovo sa budeš cítiť lepšie a šťastnejší...

3.AROMATICKÉ OLEJČEKY...U mňa veľmi obľúbený spôsob, zbavenia sa stresu. Aromatické olejčeky s vôňou mäty, pepermitu, eukalyptusu, citrónu, limetky robia zázraky. Tuhé a svieže vône krásne  prečistia dýchacie cesty a aj myseľ. Môžeš si kúpiť aromatické lampy, či kvapnúť pár kvapiek do teplej vody, na vreckovku, na ruku alebo len tak “čuchať" priamo s fľaštičky...

4.HUDBA,KNIHA, ČAJ =RELAX... Máš stres? Dostaň to zo seba! Ak si fanúšik metalu, rocku,tanečnej hudby, popu a iných štýlov a piesní, ktoré ťa nabudia, pusti si to najhlasnejsie ako sa dá a spievaj,tancuj, krič a snaž sa dostať zo seba, to čo je nahromadené v Tebe!Druhá o niečo kľudnejšia varianta je :zober si peknú šálku, a uvar si zelený čaj. Do rúk zober knihu, časopis, štetec... A ponor sa do sveta,kde nieje stres, skrátka vyber si činnosť ktorá ťa ukľudní a privedie na iné myšlienky...

5.VYPNI ŽIVOT NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH...
Áno, je pekne mať 900 priateľov na facebooku, 20 správ v messengeri, 8000 folloverov na instagrame a mnoho iných vecí. Ale koľký z nich ti pomôžu, v podobných situáciách ako je táto? Odpísal mi už? Pribudol mi nejaký follover?Koľko mám lajkov na tej fotke? Zavesený v soc.sietach,neustále kontrolovanie, pozorovanie ti prináša zbytočný stres naviac a ten nepotrebuje nikto. Takže aspoň na polhodinku sa odhasiť, vypnúť mobil a skúsiť sa zaobísť aj bez tejto vecičky spôsobujúcej stres...

Hlavne nezabúdaj :zbytočne sa nestresuj, pre hocijakú maličkosť. Niekdy je lepšie pristupovať k veciam flegmaticky a neriešiť ich, nestresovať sa a udržať si úsmev na tvári... Ja dúfam, že ti tieto rady prišli užitočné a maj krásny deň a hlavne... bez stresu. :-) 

5 spôsobov ako spraviť deň krajším

1. Úsmev... 
Skúšal si sa niekdy usmiať na úplne cudzieho človeka na ulici, vo vlaku, v obchode, v metre... Hovoríš nie? Alebo zakúsil si taký pocit keď sa na teba bezdôvodne niekto usmial? Ešte stále hovoríš nie? Nevadí, dá sa to napraviť. Ak áno, aké boli tvoje reakcie? Možno boli zmätené, opovrhujúce, znechutené, prehnané... Reakcie typu:
“Tento ma balí? ” alebo “Šiblo jej? Prečo sa na mňa usmieva? ” ; “Kto je to? Nepoznám ju.” ;“Tento robí reklamu na zubnú bieliacu pastu? ” Ale v neposlednom rade prišlo to zvláštne hrejivé teplo...To teplo vyžarujúce z neobyčajne obyčajného úsmevu. Tak prirodzene ľudského a krásneho. Tento spôsob odovzdávania ťa nestojí nič a pritom je nevyčislitejnej hodnoty. A preto aj ty odovzdávaj toto hrejivé teplo. Možno niekomu spríjemniš deň, nájdeš spriaznenú dušu, zachrániš život...Takže nahodiť úsmev a horsa do ulíc... ;-)

2.Lístočky vďaky...
Zamračené, upršané ráno, opuchnuté oči,podarilo sa ti zakopnuť o roh postele, v kalendári pozrieť či nieje piatok trinásteho, dal si si naopak nohavice /šaty a už, už sa chystáš prekliať tento deň, keď zrazu na vankúši leží lístoček s nápisom: “Ďakujem za to, že si.” A zrazu boľavý palec neexistuje,ani opuchnuté oči a zamračený deň tiež nie. Na tvári sa ti rozleje úsmev a ty máš pocit, že dokážeš lietať... Túto radosť možno opätovať. Stačí ti na to kúsok papiera a pero. Na lístočky môžeš napísať; “Ľúbim ťa”, “Mám najlepšiu mamku na svete ”, “Starká, pečieš tie najlepšie koláče pod slnkom ”... A mnohé ďalšie vety. Na lístočky môžeš napísať čo len chceš, a komu chceš. A nie je pravidlom, že len na kúsok papiera, odkaz napíš na desiatove vrecko, baliaci papier,krabicu od topánok... Odkazy polož na viditeľné miesto a o radosť je postarané. Je to len na tebe...

3. Pomoc...
“Počkaj mami, ja to utriem ” “ Daj to sem, bro, pomôžem ti s tou fyzikou. ” Ďalší z bezplatných spôsobov ako spraviť radosť. Pomoc sa vždy zíde a je vítaná. Či to bude pomoc mame v kuchyni, kamarátovi s úlohou, pomoc prejsť niekomu cez cestu, pomoc v záhrade, niečo podržať,spraviť...Pod pojmom pomoc sa myslí viacero vecí aj psychická podpora. Kedy si si naposledy vypočul/a svoju priateľku/a, svoju starkú, mamu, niekoho koho ani nepoznáš a podržal ich v ťažkej chvíli? Tak to skús... A ani nevieš ako a okrem človeka ktorému si pomohol si šťastný aj ty.

4.Darček...
“Ahoj mami, mám niečo pre teba.” povieš jej celý natešený/á “Pre mňa? Veď nemám sviatok. ” spýta sa prekvapená mama. “Ja viem, to je len tak, pre radosť.” Nedočkavo roztrhne baliaci papier a nájde  tam obľúbenú knihu, možno tam nájde obľúbenú sladkosť, ručne vyrobený šperk, vlastnoručne napísanú báseň, vonnú sviečku, voňavku... Oči jej zažiaria a naplnia sa vďakou a láskou. Nemusí to byť drahý dar, stačí maličkosť ktorú vlastnoručne vyrobíš, menej je niekedy viac. Skús dávať takéto drobnosti, komukoľvek, keď to najmenej čaká... Dávaj len tak, bezdôvodne, pre radosť, ako vďaku za to že existuje. A nasávaj tú radosť, nedočkavosť a prekvapenie, ktoré zaručene bude s obdareného človeka bude sršať...

5. No WiFi, no internet...
 Možno si sa pri tomto bode zhrozil. Žiadna WiFi? Žiaden internet? Áno, presne tak. Okrem lajkovania, folowovania, zdieľania, twiterovania a instagramových fotiek existuje aj normálny život...Žiaľbohu naozajstné rozhovory nahradilo chatovanie, miesto bozkov a objatí pusinkovaci smajlikovia, miesto priameho kontaktu posielanie fotografii a videií. Láska sa vyznáva cez chat, a prechádzku mestom nahrádza chytanie pokémonov,tiež na mobile. Vieš čo?Už vypni ten net, odhlás sa zo sociálnych sietí, roztvor oči a obzri sa okolo seba. Čo vidíš? Mamu, ktorá pečie koláč, malého bračeka ktorý sa hrá s legom a ešte našťastie nepozná pojem internet,svojho starkého, ktorý sedí na lavičke pred domom a číta noviny. Zájdi za ním rozprávaj sa s ním, ani by si neveril, koľko príbehov a koľko múdrosti sa naučíš. Múdrosť, ktorú nenájdeš na internete... Choď na prechádzku s kamarátom a porozprávajte sa zoči -voči, nie cez messenger. Zistíš koľko problémov,nápadov a veci mal a ktoré ti mohol povedať len osobne. Začni sa zaujímať o priateľov, nie tých virtuálnych, známych, mamu,starkých,ľudí začni sa s nimi rozprávať,pomôž im,choď s nimi na prechádzky... Uvidíš koľko radosti dokážeš spraviť touto cestou.

Toto bolo mojich pár nápadov ako spraviť radosť. Samozrejme existuje ich mnoho a ty na ne postupom času prídeš sám. Naozaj stačí málo a pri tom to spraví tak veľa... Rob dni krajšími, rob ľudí šťastnejšími, rozdávaj radosť a úsmevy a budeš aj ty šťastný...

Príbeh na pokračovanie :Tajomný hostiteľ -časť prvá :Zbohom

V prológu si mohol čítať :https://nanafantasy.blogspot.sk/2016/03/pribeh-na-pokracovanie-tajomny-hostitel.html?m=1
-------------------------------------------------------------------
Pomaly ale isto prišla jeseň. Hýri a hrá sa s farbami. Neposlušný vietor šantí s listami, pár listov mi fúkne do tváre zamračím sa, no on si ma nevšíma a fúka si veselo ďalej. Okolím sa šíri vôňa čerstvo napadaného dažďa a posledných jesenných kvetov. Všetko vyzerá také... šťastné a až príliš bezstarostné...  Jeseň akoby vôbec nesúcitila so mnou. Neistými krokmi kráčam ďalej. Kráčam k miestu ktorému som sa vyhýbala až príliš dlho... Naozaj sú to už dva mesiace? Veď akoby to bolo včera. -Neboj Louanne! -, vravela mi vtedy mama. - Budeme preč len pár týždňov-, upokojuje ma zase otec. Ich práca nezniesla odklad.

Usmiala som sa,oni sa rozlúčili, zobrali kufre a odišli. A už nikdy viac sa nevrátili...
Ostrý meč spomienky ma pichol do srdca. Snažila som sa zahnať túto spomienku, no neposlušná slza si predsa len našla cestu von... A potom ďalšia a ďalšia...
Konečne som prišla k veľkému a chladnému náhrobku mojich rodičov.

                   Anna a David Rose
                   12. Septembra 2015
                   Navždy v našich srdciach

Hrob sa nachádzal pod mohutnou lipou, ktorá bola v tomto ročnom období obzvlášť nádherná. Mama milovala lipy. Vždy vravela, že keď zomrie chce byť pochovaná pod tou najväčšou lipou aká sa nájde. Netušila však, že to bude tak skoro...
Na hrob som položila biele ruže, tie zase miloval otec. - Biele ruže znamenajú nevinnosť -, vravieval.
Kľakla som si k hrobu a spomínala na naše spoločné chvíle s rodičmi. Toto je posledný raz čo tu kľačím,nesmiem na rodičov spomínať zle. Idem do novej náhradnej rodiny, ktorá mi nikdy nenahradí rodičov ale dá mi toľko lásky aby som stratu mohla zniesť...
Takto zahĺbena do svojich myšlienok som stratila pojem o čase. Pomodlila som sa,vstala a tak ako sa jeseň lúči s teplými slnečnými dňami. Tak som sa odchádzajúc od hrobu lúčila s rodičmi: -Zbohom -

Keď už nevieš ako ďalej, začni odznova

Táto múdra veta vystihuje asi všetko čo chcem povedať. Na začiatok chcem povedať pár informácií. Tento blog vznikol ako úloha ktorú sme robili na hodine informatiky, nie z vlastného potenciálu. Napísala som naň pár príspevkov aby som splnila požiadavky nášho vyučujúceho. Cez prázdniny ešte jeden a potom to upadlo, pretože som nemala chuť ďalej pokračovať. Ale teraz cítim, že nemôžem toto nechať "chradnúť ".Vždy ma to ťahalo k pismenám,príbehom a knihám a svoje zážitky som vedela dostať zo seba najlepšie na papieri. A práve preto chcem v tomto pokračovať. Chcela by som pridávať zaujímavé nápady, návody či fotografie. Určite sa stane (a to veľmi často), že ma chytí múza a napíšem príbeh ktorý je ako niť myšlienok, alebo len akoby vytrhnutý z kontextu či len podľa nálady... Pevne dúfam,že sa nájde človiečik ktorý tento blog objaví, zapáči sa mu, a potom ďalší a ďalší... Až nakoniec tu bude skupina ľudí ktorý má budú podporovať a usmerňovať... Ďakujem za prečítanie tohto môjho uvažovania a dúfam, že vás nesklamem...